Jar prichádza do lesa blízko môjho domova. Týždne medzi odmäkom a rozpukom korún stromov, sotva pár mesiacov, kedy geofyty rozbaľujú svoje bytie. Čas rozkvetu scíl, fialiek a chochlačiek.

Scila dvojlistá (Scilla bifolia), Žitný ostrov

Kadekoľvek som chodil, jeho atmosféru nemohlo nič prekonať. Je mi najmilšia, veď jej svetlá, vône, hlasy boli do mojej pamäti nezmazateľne vryté detstvom. Znovuzrodenie, každým rokom sa vracajúce. Zmena, každoročne stála. Vo svojej stálosti sa meniaci zázrak.

Scila dvojlistá (Scilla bifolia), Žitný ostrov

V hnedom opadanom lístí sa plazí zelený brečtan. Prvé, svieže zelené steblá trávy prerastajú cez vrstvu padnutých listov. Hoci ich výhonky sú mäkké, ich túžba po svetle je tak silná, že nič im nemôže stáť v ceste, počas rastu sa doslova prepichnú cez listy. Prispejú tak k rýchlejšiemu rozkladu, zamiešaniu do pôdy.

Zubovník šupinatý (Lathraea squamaria), Žitný ostrov

Aj kvety sú medzi prvými, čo si užijú jarné svetlo. Uspokoja sa so stále šikmými, avšak už ohrievajúcimi lúčmi slnka. Čas pekne rozloží ich kvitnutie vo svojom priestore. Prvé sú scily a fialky, ich modrasto-fialová vnesie prvé farby do lesa. Ich skromné rozmery postupne pripravujú naše oči na neskorší bujarý rozkvet. Lebo ku koncu kvitnutia týchto drobcov začínajú rozkvitať, naťahovať sa kvety chochlačiek. Ich purpurovo-biely koberec je veľavravným znakom bohatstva lesnej pôdy, významu popadaných listov a konárov.

Chochlačka dutá (Corydalis cava), Žitný ostrov

Pozorujem pohyb svetelných lúčov po opadanom lístí, tieň kmeňov stromov prechádzajúci po kvetoch počas dňa. Akoby pripomínanie blížiaceho sa konca svetlých dní, Veľkého tieňa, čo prinesie hustá koruna. Ale aj životnosť masy zelených listov je konečná a bude prospešná lesu po svojej smrti, lebo o rok bude garanciou nového začiatku.

Aj zvuky sú budiace. Začínajúce sa čvirikanie vtákov, tiché bzučanie dotvára zážitok z čerstvého slnečného svitu. Pre čmeliaky je prvá pastvina práve tu, pod lesom. Často jediná. Aj oni sú medzi porazenými v expanzii človeka.

Zubovník šupinatý (Lathraea squamaria), Žitný ostrov

Tam ďalej, v najteplejšom kúte lesa, prebieha iný boj. Zubovník prekvitá v ružovom, ale pod rúškom nevinnosti, v opadanom lístí sa upína na korene stromov a parazitujúc na nich ich oberá o životodarnú silu.

Áno, každý prežíva tak, ako len vie.

Chochlačka dutá (Corydalis cava), Žitný ostrov

Aj geofyty, síce po čase zmiznú z povrchu zemského, horná časť ich tela zvädne, ale jeho látky sa presťahujú do podzemných zásobovacích orgánov – do cibúľ, hľúz, ryzóm. Aby predriemajúc takmer celý rok, mohli prekvitať opäť na budúcu jar.

Je tomu už dvadsať rokov, čo som začal fotiť. V decembri roku 1999 som si za našporené peniaze kúpil svoj prvý fotoaparát.

Dve desaťročia sú snáď dostatočným časom, aby si človek mohol dovoliť malé bilancovanie. Pri tejto príležitosti spúšťam seriál s názvom „Na cestičkách svetla“.

Uplynutím toľkého času sú už pravdepodobne vývoj a zmeny v žánry ako aj vo mne pristihnuteľné.

Mnohí sú vlastníkmi väčších poznatkov, než ja. Vedeli by o tomto napísať viacej a lepšie.

Ale pramálo z nich sa do toho pustí. Asi, lebo si celkom logicky myslia, že úlohou fotografa je fotografovať. Toto by som ťažko vyvracal…Aj priemerná fotka môže povedať viac, než tisíc slov. Ale nevie vystihnúť všetko, hoci to nevie ani tisíc slov. Ale takto spolu – s fotkou a písaním – je obraz celistvejší. Takže preto…

(Úvodná fotka je jednou z mojich prvotín, bola zhotovená na kinofilm /Nikon F60, Nikkor 28-80mm/, pri Vrakúni, december 1999)