Riečny ostrov RS104 pomenovaný iniciatívou Danubeparks WILDIsland, nachádzajúci sa v Prírodnej rezervácii Gornje Podunavlje v Srbsku. Vtesnaný medzi svojich oveľa väčších bratov, so sotva polhektárovou veľkosťou je pokladom vďaka svojej nedotknutosti. Vplyv našej prítomnosti pozdĺž Dunaja zvyšuje hodnotu už aj takýchto miniatúrnych zachovaných miest.
Dunaj medzi Srbskom a Rumunskom. Tu, na srbskej strane, sa pozdĺž jeho brehu rozprestiera národný park Djerdap a oproti, na rumunskej je prírodný park Železné vráta. Táto úžina je bežnejšie známa pod tým istým názvom alebo ako Kazanská tiesňava. Tu, na styku dvoch krajín, v najväčšej rokline Európy, sa rieka, ktorá sa medzitým na svojej ceste vzdula do obrovskej miery, zužuje. Prvé ráno sa mi rieku podarilo zachytiť, ale na druhé už moje výpočty preškrtla hmla. Vytvorila však úplne novú situáciu. Takto sa miesto stalo hodným svojho mena (kazan=kotol). Tam niekde pod povaľujúcou sa hmlou podobnou dymu záhadne, ako v kotli víri divoká voda. Strmé vápencové skalné steny ju zužujú na 150 metrov, no výmenou za to je voda hlboká 82 metrov – ide o najhlbšiu riečnu hĺbku na svete.
Slaná je jedným z dôležitých tokov povodia Dunaja. Fotografie ukazujú jej prirodzene alebo umelo odrezané mŕtve ramená pri meste Kazincbarcika v Maďarsku. Aj keď v minulosti existovali pokusy o ovládnutie rieky, značná časť týchto snáh zostala len plánom. Ak sa aj postavili regulačné stavby, niektoré z nich rieka zničila. Vďaka tomu je Slaná dodnes len čiastočne regulovanou riekou a na mnohých miestach si svoje zákruty môže budovať po svojom, pričom si zachováva svoj divoký ráz. Veľkému znečisteniu sa však nevyhla ani ona. Kedysi ju poškodzovali papierne na Slovensku a ťažký priemysel v Maďarsku. Ale kvalita jej vody – okrem katastrofy, ktorá sa stala v roku 2022 v Nižnej Slanej – sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšila. Preteká po 223 kilometrov Slovenskom a Maďarskom, až sa pri meste Tiszaújváros stretáva s riekou Tisza.
Dunaj medzi Srbskom a Rumunskom. Tu, na srbskej strane, sa pozdĺž jeho brehu rozprestiera národný park Djerdap a oproti, na rumunskej je prírodný park Železné vráta. Táto úžina je bežnejšie známa pod tým istým názvom alebo ako Kazanská tiesňava. Tu, na styku dvoch krajín, v najväčšej rokline Európy, sa rieka, ktorá sa medzitým na svojej ceste vzdula do obrovskej miery, zužuje. Prvé ráno sa mi rieku podarilo zachytiť, ale na druhé už moje výpočty preškrtla hmla. Vytvorila však úplne novú situáciu. Takto sa miesto stalo hodným svojho mena (kazan=kotol). Tam niekde pod povaľujúcou sa hmlou podobnou dymu záhadne, ako v kotli víri divoká voda. Strmé vápencové skalné steny ju zužujú na 150 metrov, no výmenou za to je voda hlboká 82 metrov – ide o najhlbšiu riečnu hĺbku na svete.
Dunaj medzi Srbskom a Rumunskom. Tu, na srbskej strane, sa pozdĺž jeho brehu rozprestiera národný park Djerdap a oproti, na rumunskej je prírodný park Železné vráta. Táto úžina je bežnejšie známa pod tým istým názvom alebo ako Kazanská tiesňava. Tu, na styku dvoch krajín, v najväčšej rokline Európy, sa rieka, ktorá sa medzitým na svojej ceste vzdula do obrovskej miery, zužuje.
Dunaj medzi Srbskom a Rumunskom. Tu, na srbskej strane, sa pozdĺž jeho brehu rozprestiera národný park Djerdap a oproti, na rumunskej je prírodný park Železné vráta. Táto úžina je bežnejšie známa pod tým istým názvom alebo ako Kazanská tiesňava. Tu, na styku dvoch krajín, v najväčšej rokline Európy, sa rieka, ktorá sa medzitým na svojej ceste vzdula do obrovskej miery, zužuje.
Dunaj medzi Srbskom a Rumunskom. Tu, na srbskej strane, sa pozdĺž jeho brehu rozprestiera národný park Djerdap a oproti, na rumunskej je prírodný park Železné vráta. Miesto je skutočným rajom pre divú zver. V okolitých lesoch a skalách žije vlk, rys, medveď a dokonca aj kamzík. Namiesto nich (nie že by som mal inú možnosť) som fotil čarovný les a paprade národného parku.
Slaná je jedným z dôležitých tokov povodia Dunaja. Fotografie ukazujú jej prirodzene alebo umelo odrezané mŕtve ramená pri meste Kazincbarcika v Maďarsku. Aj keď v minulosti existovali pokusy o ovládnutie rieky, značná časť týchto snáh zostala len plánom. Ak sa aj postavili regulačné stavby, niektoré z nich rieka zničila. Vďaka tomu je Slaná dodnes len čiastočne regulovanou riekou a na mnohých miestach si svoje zákruty môže budovať po svojom, pričom si zachováva svoj divoký ráz. Veľkému znečisteniu sa však nevyhla ani ona. Kedysi ju poškodzovali papierne na Slovensku a ťažký priemysel v Maďarsku. Ale kvalita jej vody – okrem katastrofy, ktorá sa stala v roku 2022 v Nižnej Slanej – sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšila. Preteká po 223 kilometrov Slovenskom a Maďarskom, až sa pri meste Tiszaújváros stretáva s riekou Tisza.
Dunaj medzi Srbskom a Rumunskom. Tu, na srbskej strane, sa pozdĺž jeho brehu rozprestiera národný park Djerdap a oproti, na rumunskej je prírodný park Železné vráta. Miesto je skutočným rajom pre divú zver. V okolitých lesoch a skalách žije vlk, rys, medveď a dokonca aj kamzík. Namiesto nich (nie že by som mal inú možnosť) som fotil čarovný les a paprade národného parku.
Dunaj medzi Srbskom a Rumunskom. Tu, na srbskej strane, sa pozdĺž jeho brehu rozprestiera národný park Djerdap a oproti, na rumunskej je prírodný park Železné vráta. Miesto je skutočným rajom pre divú zver. V okolitých lesoch a skalách žije vlk, rys, medveď a dokonca aj kamzík. Namiesto nich (nie že by som mal inú možnosť) som fotil čarovný les a paprade národného parku.
Belehrad ukázal, že fotenie prírody nie je vo veľkomeste o nič jednoduchšie, ako v prírode. V hlavnom meste Srbska, konkrétne na ostrovoch jeho dvoch riek, Sávy a Dunaja, nocuje 4 – 5 % svetovej populácie kormoránov malých, zhruba 5 – 6 tisíc jedincov. Z nich vidno niekoľko stoviek na fotkách, práve kvôli nim som sem vycestoval, aby som pre DiverseDanube zdokumentoval ich situáciu. Úplne neznáme a nezvyčajné podmienky, hustá premávka, veľká vzdialenosť, studený vietor, málo svetla po západe slnka...všetko bol dané, aby vznikli slabšie fotky. Ale možno aj takto majú čo povedať. Osud najväčšej mestskej populácie kormoránov malých na svete je neistý, najmä kvôli zastavaniu brehov a likvidácii posledných vŕbových hájov.
Slaná je jedným z dôležitých tokov povodia Dunaja. Fotografie ukazujú jej prirodzene alebo umelo odrezané mŕtve ramená pri meste Kazincbarcika v Maďarsku. Aj keď v minulosti existovali pokusy o ovládnutie rieky, značná časť týchto snáh zostala len plánom. Ak sa aj postavili regulačné stavby, niektoré z nich rieka zničila. Vďaka tomu je Slaná dodnes len čiastočne regulovanou riekou a na mnohých miestach si svoje zákruty môže budovať po svojom, pričom si zachováva svoj divoký ráz. Veľkému znečisteniu sa však nevyhla ani ona. Kedysi ju poškodzovali papierne na Slovensku a ťažký priemysel v Maďarsku. Ale kvalita jej vody – okrem katastrofy, ktorá sa stala v roku 2022 v Nižnej Slanej – sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšila. Preteká po 223 kilometrov Slovenskom a Maďarskom, až sa pri meste Tiszaújváros stretáva s riekou Tisza.
Belehrad ukázal, že fotenie prírody nie je vo veľkomeste o nič jednoduchšie, ako v prírode. V hlavnom meste Srbska, konkrétne na ostrovoch jeho dvoch riek, Sávy a Dunaja, nocuje 4 – 5 % svetovej populácie kormoránov malých, zhruba 5 – 6 tisíc jedincov. Z nich vidno niekoľko stoviek na fotkách, práve kvôli nim som sem vycestoval, aby som pre DiverseDanube zdokumentoval ich situáciu. Úplne neznáme a nezvyčajné podmienky, hustá premávka, veľká vzdialenosť, studený vietor, málo svetla po západe slnka...všetko bol dané, aby vznikli slabšie fotky. Ale možno aj takto majú čo povedať. Osud najväčšej mestskej populácie kormoránov malých na svete je neistý, najmä kvôli zastavaniu brehov a likvidácii posledných vŕbových hájov.
Belehrad ukázal, že fotenie prírody nie je vo veľkomeste o nič jednoduchšie, ako v prírode. V hlavnom meste Srbska, konkrétne na ostrovoch jeho dvoch riek, Sávy a Dunaja, nocuje 4 – 5 % svetovej populácie kormoránov malých, zhruba 5 – 6 tisíc jedincov. Z nich vidno niekoľko stoviek na fotkách, práve kvôli nim som sem vycestoval, aby som pre DiverseDanube zdokumentoval ich situáciu. Úplne neznáme a nezvyčajné podmienky, hustá premávka, veľká vzdialenosť, studený vietor, málo svetla po západe slnka...všetko bol dané, aby vznikli slabšie fotky. Ale možno aj takto majú čo povedať. Osud najväčšej mestskej populácie kormoránov malých na svete je neistý, najmä kvôli zastavaniu brehov a likvidácii posledných vŕbových hájov.
Ochrana človeka a prírody môže funguvať súčasne, ak je vôľa! Tu je príklad! Nemecká prírodná rezervácia Blochinger Sandwinkel a jej ostrovy na obnovenom hornom toku Dunaja. Aj tu Dunaj kedysi silno meandroval. V 19. storočí došlo k narovnaniu zákrut kvôli budovaniu železničnej trate, ako aj väčšej kontrole nad riekou. V rokoch 1991 až 1993 sa tu v priebehu naturalizačných prác na základe starých topografických máp vytvoril ohyb, okolo ktorého sa prirodzenou eróziou a usadzovaním vytvorili štrkové ostrovčeky, ktoré sú dnes zarastené prirodzenou vegetáciou. Rezervácia bola založená v roku 1996 a pokrýva 22 hektárov. Dunaj vďaka svojej dynamike vybudoval dynamickú, charakteristickú vodnú krajinu, kde následnou sukcesiou vznikli rôzne biotopy. Dnes je domovom 65 druhov vtákov, z ktorých 33 je ohrozených a zapísaných v Červenom zozname. Toto opatrenie bolo projektom Integrovaného dunajského programu. Ich cieľ bol dvojaký: zachovať biotopy Dunaja a ochrániť okolité sídla pred povodňami.
Slaná je jedným z dôležitých tokov povodia Dunaja. Fotografie ukazujú jej prirodzene alebo umelo odrezané mŕtve ramená pri meste Kazincbarcika v Maďarsku. Aj keď v minulosti existovali pokusy o ovládnutie rieky, značná časť týchto snáh zostala len plánom. Ak sa aj postavili regulačné stavby, niektoré z nich rieka zničila. Vďaka tomu je Slaná dodnes len čiastočne regulovanou riekou a na mnohých miestach si svoje zákruty môže budovať po svojom, pričom si zachováva svoj divoký ráz. Veľkému znečisteniu sa však nevyhla ani ona. Kedysi ju poškodzovali papierne na Slovensku a ťažký priemysel v Maďarsku. Ale kvalita jej vody – okrem katastrofy, ktorá sa stala v roku 2022 v Nižnej Slanej – sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšila. Preteká po 223 kilometrov Slovenskom a Maďarskom, až sa pri meste Tiszaújváros stretáva s riekou Tisza.
Ochrana človeka a prírody môže funguvať súčasne, ak je vôľa! Tu je príklad! Nemecká prírodná rezervácia Blochinger Sandwinkel a jej ostrovy na obnovenom hornom toku Dunaja. Aj tu Dunaj kedysi silno meandroval. V 19. storočí došlo k narovnaniu zákrut kvôli budovaniu železničnej trate, ako aj väčšej kontrole nad riekou. V rokoch 1991 až 1993 sa tu v priebehu naturalizačných prác na základe starých topografických máp vytvoril ohyb, okolo ktorého sa prirodzenou eróziou a usadzovaním vytvorili štrkové ostrovčeky, ktoré sú dnes zarastené prirodzenou vegetáciou. Rezervácia bola založená v roku 1996 a pokrýva 22 hektárov. Dunaj vďaka svojej dynamike vybudoval dynamickú, charakteristickú vodnú krajinu, kde následnou sukcesiou vznikli rôzne biotopy. Dnes je domovom 65 druhov vtákov, z ktorých 33 je ohrozených a zapísaných v Červenom zozname. Toto opatrenie bolo projektom Integrovaného dunajského programu. Ich cieľ bol dvojaký: zachovať biotopy Dunaja a ochrániť okolité sídla pred povodňami.
Slaná je jedným z dôležitých tokov povodia Dunaja. Fotografie ukazujú jej prirodzene alebo umelo odrezané mŕtve ramená pri meste Kazincbarcika v Maďarsku. Aj keď v minulosti existovali pokusy o ovládnutie rieky, značná časť týchto snáh zostala len plánom. Ak sa aj postavili regulačné stavby, niektoré z nich rieka zničila. Vďaka tomu je Slaná dodnes len čiastočne regulovanou riekou a na mnohých miestach si svoje zákruty môže budovať po svojom, pričom si zachováva svoj divoký ráz. Veľkému znečisteniu sa však nevyhla ani ona. Kedysi ju poškodzovali papierne na Slovensku a ťažký priemysel v Maďarsku. Ale kvalita jej vody – okrem katastrofy, ktorá sa stala v roku 2022 v Nižnej Slanej – sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšila. Preteká po 223 kilometrov Slovenskom a Maďarskom, až sa pri meste Tiszaújváros stretáva s riekou Tisza.
Ochrana človeka a prírody môže funguvať súčasne, ak je vôľa! Tu je príklad! Nemecká prírodná rezervácia Blochinger Sandwinkel a jej ostrovy na obnovenom hornom toku Dunaja. Aj tu Dunaj kedysi silno meandroval. V 19. storočí došlo k narovnaniu zákrut kvôli budovaniu železničnej trate, ako aj väčšej kontrole nad riekou. V rokoch 1991 až 1993 sa tu v priebehu naturalizačných prác na základe starých topografických máp vytvoril ohyb, okolo ktorého sa prirodzenou eróziou a usadzovaním vytvorili štrkové ostrovčeky, ktoré sú dnes zarastené prirodzenou vegetáciou. Rezervácia bola založená v roku 1996 a pokrýva 22 hektárov. Dunaj vďaka svojej dynamike vybudoval dynamickú, charakteristickú vodnú krajinu, kde následnou sukcesiou vznikli rôzne biotopy. Dnes je domovom 65 druhov vtákov, z ktorých 33 je ohrozených a zapísaných v Červenom zozname. Toto opatrenie bolo projektom Integrovaného dunajského programu. Ich cieľ bol dvojaký: zachovať biotopy Dunaja a ochrániť okolité sídla pred povodňami.
Ochrana človeka a prírody môže funguvať súčasne, ak je vôľa! Tu je príklad! Nemecká prírodná rezervácia Blochinger Sandwinkel a jej ostrovy na obnovenom hornom toku Dunaja. Aj tu Dunaj kedysi silno meandroval. V 19. storočí došlo k narovnaniu zákrut kvôli budovaniu železničnej trate, ako aj väčšej kontrole nad riekou. V rokoch 1991 až 1993 sa tu v priebehu naturalizačných prác na základe starých topografických máp vytvoril ohyb, okolo ktorého sa prirodzenou eróziou a usadzovaním vytvorili štrkové ostrovčeky, ktoré sú dnes zarastené prirodzenou vegetáciou. Rezervácia bola založená v roku 1996 a pokrýva 22 hektárov. Dunaj vďaka svojej dynamike vybudoval dynamickú, charakteristickú vodnú krajinu, kde následnou sukcesiou vznikli rôzne biotopy. Dnes je domovom 65 druhov vtákov, z ktorých 33 je ohrozených a zapísaných v Červenom zozname. Toto opatrenie bolo projektom Integrovaného dunajského programu. Ich cieľ bol dvojaký: zachovať biotopy Dunaja a ochrániť okolité sídla pred povodňami.
Mesto Sigmaringen v Nemecku je známe najmä vďaka výborne zachovanému hradu. Dunaj je tu, na svojom hornom toku úzkou riekou, tvorí meander okolo mesta. Na tomto úseku rieky sú dva ostrovy, DE0129 a DE005 evidované Danubeparks Network of Protected Areas. Majú len niekoľko metrov štvorcových, no opatrenia na ich zachovanie v posledných rokoch ukazujú, aké dôležité sú aj takéto miniatúrne ostrovčeky pre vodný svet, ako napríklad vodné vtáctvo. Na ostrovoch žijú aj lysky a labute
Mesto Sigmaringen v Nemecku je známe najmä vďaka výborne zachovanému hradu. Dunaj je tu, na svojom hornom toku úzkou riekou, tvorí meander okolo mesta. Na tomto úseku rieky sú dva ostrovy, DE0129 a DE005 evidované Danubeparks Network of Protected Areas. Majú len niekoľko metrov štvorcových, no opatrenia na ich zachovanie v posledných rokoch ukazujú, aké dôležité sú aj takéto miniatúrne ostrovčeky pre vodný svet, ako napríklad vodné vtáctvo. Na ostrovoch žijú aj lysky a labute
Mesto Sigmaringen v Nemecku je známe najmä vďaka výborne zachovanému hradu. Dunaj je tu, na svojom hornom toku úzkou riekou, tvorí meander okolo mesta. Na tomto úseku rieky sú dva ostrovy, DE0129 a DE005 evidované Danubeparks Network of Protected Areas. Majú len niekoľko metrov štvorcových, no opatrenia na ich zachovanie v posledných rokoch ukazujú, aké dôležité sú aj takéto miniatúrne ostrovčeky pre vodný svet, ako napríklad vodné vtáctvo. Na ostrovoch žijú aj lysky a labute
Slaná je jedným z dôležitých tokov povodia Dunaja. Fotografie ukazujú jej prirodzene alebo umelo odrezané mŕtve ramená pri meste Kazincbarcika v Maďarsku. Aj keď v minulosti existovali pokusy o ovládnutie rieky, značná časť týchto snáh zostala len plánom. Ak sa aj postavili regulačné stavby, niektoré z nich rieka zničila. Vďaka tomu je Slaná dodnes len čiastočne regulovanou riekou a na mnohých miestach si svoje zákruty môže budovať po svojom, pričom si zachováva svoj divoký ráz. Veľkému znečisteniu sa však nevyhla ani ona. Kedysi ju poškodzovali papierne na Slovensku a ťažký priemysel v Maďarsku. Ale kvalita jej vody – okrem katastrofy, ktorá sa stala v roku 2022 v Nižnej Slanej – sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšila. Preteká po 223 kilometrov Slovenskom a Maďarskom, až sa pri meste Tiszaújváros stretáva s riekou Tisza.
Mesto Sigmaringen v Nemecku je známe najmä vďaka výborne zachovanému hradu. Dunaj je tu, na svojom hornom toku úzkou riekou, tvorí meander okolo mesta. Na tomto úseku rieky sú dva ostrovy, DE0129 a DE005 evidované Danubeparks Network of Protected Areas. Majú len niekoľko metrov štvorcových, no opatrenia na ich zachovanie v posledných rokoch ukazujú, aké dôležité sú aj takéto miniatúrne ostrovčeky pre vodný svet, ako napríklad vodné vtáctvo. Na ostrovoch žijú aj lysky a labute
Slaná je jedným z dôležitých tokov povodia Dunaja. Fotografie ukazujú jej prirodzene alebo umelo odrezané mŕtve ramená pri meste Kazincbarcika v Maďarsku. Aj keď v minulosti existovali pokusy o ovládnutie rieky, značná časť týchto snáh zostala len plánom. Ak sa aj postavili regulačné stavby, niektoré z nich rieka zničila. Vďaka tomu je Slaná dodnes len čiastočne regulovanou riekou a na mnohých miestach si svoje zákruty môže budovať po svojom, pričom si zachováva svoj divoký ráz. Veľkému znečisteniu sa však nevyhla ani ona. Kedysi ju poškodzovali papierne na Slovensku a ťažký priemysel v Maďarsku. Ale kvalita jej vody – okrem katastrofy, ktorá sa stala v roku 2022 v Nižnej Slanej – sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšila. Preteká po 223 kilometrov Slovenskom a Maďarskom, až sa pri meste Tiszaújváros stretáva s riekou Tisza.
V mestečku Donaueschingen, v zámockom parku Fürstenberg, je „oficiálny“ prameň Dunaja - okolo ktorého bol v 19. storočí vybudovaný bazén a súsošie - skôr masovou turistickou atrakciou, na akomsi „panskom“, ľahšie dostupnom mieste. Nachádza sa 48,5 kilometra od prameňa potoka Breg, teda hlavného prameňa Dunaja, od skutočného „Donauquelle”, ktorý je na oveľa odľahlejšom mieste. Donaueschingen, Nemecko.