Bobor úspešne osídlil takmer celé územie svojho pôvodného rozšírenia. Predtým bol v Európe skoro vyhubený, u nás koncom 19. storočia. Problém je, že v storočnej časovej medzere, kým tento hlodavec u nás nebol prítomný, sme vo veľkej miere zmenili, znížili jeho pôvodný biotop. Teraz, keď sa vrátil a opäť rozšíril, znamená problém. Ako napríklad v takejto topoľovej monokultúre, vysadenej kvôli hospodárskemu zisku. CHKO Dunajské luhy.
Holoruby a rozsiahle plantáže šľachtených topoľov obklopujú jeden zo vzácnych zvyškov starších lesov v CHKO Dunajské lesy. Aj táto skupina stromov dokázala prežiť len vďaka tomu, že náš chránený vrcholový predátor, párik orliakov morských, si na jednom z týchto stromov pred viacerými rokmi postavil obrie hniezdo. Žiaľ, lesná plôška je pod neustálym tlakom, z času na čas si z nej lesné hospodárstvo odkrojí kúsok a na tejto ploche sa neúspešne snažia odolávať záujmu premnoženej jelenej zveri mladé kanadsko-americké topole. Nedostatok zodpovedného prístupu je charakteristický ako pre kompetentné, tak aj pre vyššie orgány.
V strede je starý topoľový porast, na jednom zo stromov je hniezdo násho najväčšieho dravca, orliaka morského. Obklopené holorubmi, plantážami mladých stromov. Pre tohto tvora, veľmi citlivého na rušenie, nechávame len malý kúsok nedotknutého lesa, priestoru, prostredia. Súčasná legislatíva povoľuje ľudskú činnosť v blízkosti hniezda (s minimálnou nárazníkovou zónou), takže prípadne prítomní drevorubači a lesné stroje robia len to, čo aktuálne predpisy dovoľujú. Skrátka – legislatívne toľko nechávame prírode. O ničím nerušených svadobných letoch či dvorení, ktoré sa odohráva okolo januára, nemôže byť ani reči. Napriek tomu tu vtáky každý rok hniezdia, čo je hotový zázrak. A zároveň je dobrým príkladom toho, že je príroda nútená prispôsobiť sa nám, namiesto toho, aby sme my ľudia upustili na niekoľkých hektároch zo svojich záujmov a ekonomického zisku. CHKO Dunajské luhy.
Dávnejšie, pred zavedením používania pesticídov boli úhory doslova posiate vlčím makom. Divý mak sa cíti náramne dobre v spoločnosti obilnín, držiac ich sa rozšíril do sveta. Tak sa dostal aj k nám, v neolite, počas rozmachu pôdohospodárstva. Má výbornú samorozsievaciu schopnosť, vďaka čomu sa šíri rýchlo. Bol zaradený do nie príliš lichotivej skupiny burín, vytlačili sme ho na okraje polí, lúk a ciest. Preto sa dá iba zriedka vidieť, že by mu niekto dal šancu na hromadné kvitnutie, aké vidno na fotke. Žitný ostrov.
Bobor úspešne osídlil takmer celé územie svojho pôvodného rozšírenia. Predtým bol v Európe skoro vyhubený, u nás koncom 19. storočia. Problém je, že v storočnej časovej medzere, kým tento hlodavec u nás nebol prítomný, sme vo veľkej miere zmenili, znížili jeho pôvodný biotop. Teraz, keď sa vrátil a opäť rozšíril, znamená problém. Ako napríklad v takejto topoľovej monokultúre, vysadenej kvôli hospodárskemu zisku. CHKO Dunajské luhy.
Skupinka šupinovky zhubnej na spílenom topoľovom kmeni. Odumreté alebo živé drevo môže niekedy pokrývať aj v húfoch. Stromy infikuje cez odlomené vetvy a poranenia. Pokladajú ho za jedného z najdôležitejších škodcov topoľov. Za takého parazita, ktorému šíreniu prospieva práve človek ťažbou stromov ako ja koncentráciou vyťažených kmeňov. Žitný ostrov.
Holoruby a rozsiahle plantáže šľachtených topoľov obklopujú jeden zo vzácnych zvyškov starších lesov v CHKO Dunajské lesy. Aj táto skupina stromov dokázala prežiť len vďaka tomu, že náš chránený vrcholový predátor, párik orliakov morských, si na jednom z týchto stromov pred viacerými rokmi postavil obrie hniezdo. Žiaľ, lesná plôška je pod neustálym tlakom, z času na čas si z nej lesné hospodárstvo odkrojí kúsok a na tejto ploche sa neúspešne snažia odolávať záujmu premnoženej jelenej zveri mladé kanadsko-americké topole. Nedostatok zodpovedného prístupu je charakteristický ako pre kompetentné, tak aj pre vyššie orgány.
Jelenia zver stiahnutá z kože, vykostená, rozhádzaná, na dobre viditeľnom mieste vedľa hrádze Klátovského ramena. Spôsob, akým sa tu narábalo so zvyškami tiel, možno vnímať ako chvastanie sa či provokáciu, hádzanie reality do očí okoloidúcich. Pytliactvo je tiež jedným z problémov, ktoré sa dotýkajú ochrany prírody na Žitnom ostrove. Dolapiť páchateľov a vyšetriť prípady je prakticky nemožné. Národná prírodná rezervácia Klátovské rameno.
Bobor úspešne osídlil takmer celé územie svojho pôvodného rozšírenia. Predtým bol v Európe skoro vyhubený, u nás koncom 19. storočia. Problém je, že v storočnej časovej medzere, kým tento hlodavec u nás nebol prítomný, sme vo veľkej miere zmenili, znížili jeho pôvodný biotop. Teraz, keď sa vrátil a opäť rozšíril, znamená problém. Ako napríklad v takejto topoľovej monokultúre, vysadenej kvôli hospodárskemu zisku. CHKO Dunajské luhy.
Holoruby a rozsiahle plantáže šľachtených topoľov obklopujú jeden zo vzácnych zvyškov starších lesov v CHKO Dunajské lesy. Aj táto skupina stromov dokázala prežiť len vďaka tomu, že náš chránený vrcholový predátor, párik orliakov morských, si na jednom z týchto stromov pred viacerými rokmi postavil obrie hniezdo. Žiaľ, lesná plôška je pod neustálym tlakom, z času na čas si z nej lesné hospodárstvo odkrojí kúsok a na tejto ploche sa neúspešne snažia odolávať záujmu premnoženej jelenej zveri mladé kanadsko-americké topole. Nedostatok zodpovedného prístupu je charakteristický ako pre kompetentné, tak aj pre vyššie orgány.
Ochrana prírody nie je čierno-biela vec. Obrovský, bobrom obhryzený topoľ vedľa Dunaja pri Gabčíkove. Jeho obvod je takmer 4,5 metra. Bobry sa pustia do väčších stromov najmä v zimnom období, keď je nedostatok inej potravy - vodných a pobrežných rastlín, čerstvých výhonkov kríkov a samozrejme, ak v blízkosti vody nie sú mladšie stromy. Kôra a lyko ostali nedotknuté len asi po 15% obvodu. Úplný obhryz dookola by znamenal istý koniec stromu. CHKO Dunajské luhy.