Na satelitných záberoch je tiež vidieť, že krajine medzi Dolným Barom a Dolným Štálom dominuje meandrujúca čiara. Áno, horizontálne vlny bývalej rieky. Časť, ktorá križuje cestu I.triedy 63, zostala močaristou, je zarastená trstinou a lesmi. Zdá sa, že s ňou nebolo manipulované, odkedy človek uzavrel kohútiky, ktoré jej dodávali vodu. Pomaly zarastá vegetáciou, sukcesia funguje. Toto sa stáva aj vtedy, keď prírodný tok pretína svoje meandre, je to prirodzený osud takto vytvorených mŕtvych ramien. Vyschnú, premenia sa, zarastajú tŕstím a potom lesom. V priebehu storočí prechádza niekdajšie koryto niekoľkými fázami, za sebou nasledujúcimi biotopmi. Vedľa, na repkovom poli viditeľné malé biele bodky sú labute, ktoré sa v zime živili hlavne repkou.
Pod prirodzeným životným prostredím si často prestavujeme veľké územia. Tento prírodný útvar pri Jurovej je pozostatkom z čias likvidácie niekdajších ramien, mŕtvych ramien – a jedinečnej vnútrozemskej delty Dunaja. Takéto malé, roztrúsené, ostrovčekovité škvrny prírody v nekonečnej kultúrnej krajine sú mimoriadne dôležité pre prežitie živočíchov a zachovanie biologickej rozmanitosti.
Stovky, možno skôr tisíce rosničiek sa vyvinuli v depresii naplnenej vodou o veľkosti futbalového ihriska v obci Sap. Je to pekný príklad toho, ako môžu zvyšky bývalých vodných tokov slúžiť ako miniatúrne centrá biodiverzity aj uprostred sídiel. Dominantnou rastlinou je tu vrbica vŕbolistá a jej hustý porast poskytuje ideálne prostredie aj pre iné druhy. Vo výške kvetov rastliny sa zdržiavalo viac druhov čmeliakov, včiel, múch, pestríc, vážok a lienok. Nižšie na jej stonkách a listoch sa boli malé rosničky v mimoriadne vysokej hustote. Jediný rastlinný druh môže poskytnúť vynikajúce podmienky pre množstvo živočíšnych druhov, ktoré medzi sebou veľmi pekne rozdeľujú priestor. A taký vlhký biotop, poskytujúci sviežu mikroklímu nie je posledná vec uprostred dediny, v podmienkach čoraz suchšej klímy.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Na ceste spájajúcej Mad a Dolný Bar alebo po ceste č. 63 medzi Dolným Barom a Dolným Štálom si v krajine možno nič zvláštne nevšimnete. Avšak pri pohľade zhora, ako sa svet rozširuje, rovinatá krajina sa stáva veľmi rôznorodou. Hneď uvidíte, že jedna formácia úplne dominuje a definuje okolie. Bývalá rieka v tejto časti niesla pomenovanie Hann (Han). Jej zalesnená a krovitá línia, bohatá na rákosie sa vlní v širokej línii. Je to jedna z najvýraznejších kedysi existujúcich riek Žitného ostrova. Bývalá vodná a terajšia asfaltová cesta sa pretínajú pred Dolným Štálom, tu môže nahliadnuť do skrýše tej prvej hoci aj povrchný pozorovateľ.
Fotografia niekdajšieho ramena Dunaja vedľa obce Vrakúň v nás možno prebudí dôležitosť prinavrátenia života do poľnohospodárskej krajiny, ak chceme žiť v rôznorodom, bohatom životnom prostredí. Revitalizácia malých častí krajiny je jednou z ciest, ako aspoň sčasti dosiahnuť pôvodné druhové bohatstvo v človekom pozmenenej krajine.
Toto suché koryto sa vinie kilometre ďaleko v zasneženej krajine Žitného ostrova pri zrodení Klátovského ramena, v blízkosti jeho prameňov. Celú jeho stopu nie je možné zabrať jednou fotografiou, ale možno aj srnce, zdržiavajúce sa na niekdajšom brehu jeho vlniacich sa meandrov dobre znázorňujú jeho impozantné rozmery.
Pod prirodzeným životným prostredím si často prestavujeme veľké územia. Tento prírodný útvar pri Jurovej je pozostatkom z čias likvidácie niekdajších ramien, mŕtvych ramien – a jedinečnej vnútrozemskej delty Dunaja. Takéto malé, roztrúsené, ostrovčekovité škvrny prírody v nekonečnej kultúrnej krajine sú mimoriadne dôležité pre prežitie živočíchov a zachovanie biologickej rozmanitosti.
Pod prirodzeným životným prostredím si často prestavujeme veľké územia. Tento prírodný útvar pri Jurovej je pozostatkom z čias likvidácie niekdajších ramien, mŕtvych ramien – a jedinečnej vnútrozemskej delty Dunaja. Takéto malé, roztrúsené, ostrovčekovité škvrny prírody v nekonečnej kultúrnej krajine sú mimoriadne dôležité pre prežitie živočíchov a zachovanie biologickej rozmanitosti.
Na ceste spájajúcej Mad a Dolný Bar alebo po ceste č. 63 medzi Dolným Barom a Dolným Štálom si v krajine možno nič zvláštne nevšimnete. Avšak pri pohľade zhora, ako sa svet rozširuje, rovinatá krajina sa stáva veľmi rôznorodou. Hneď uvidíte, že jedna formácia úplne dominuje a definuje okolie. Bývalá rieka v tejto časti niesla pomenovanie Hann (Han). Jej zalesnená a krovitá línia, bohatá na rákosie sa vlní v širokej línii. Je to jedna z najvýraznejších kedysi existujúcich riek Žitného ostrova. Bývalá vodná a terajšia asfaltová cesta sa pretínajú pred Dolným Štálom, tu môže nahliadnuť do skrýše tej prvej hoci aj povrchný pozorovateľ.
V chotári mojej obce Vrakúň, v okolí lokality Konopiská, sa nachádza jazierko, ukryté medzi stromami. Vidno ho aj na fotke, modrie sa na ľavej strane. Podľa mojich spomienok z detstva bolo najvzdialenejším bodom mojich potuliek, mojim koncom sveta, osmelil som sa len potiaľ. Iba pohľad zhora ukáže, že v skutočnosti je nahĺbšou časťou bývalého mŕtveho ramena, a je takmer vždy naplnené vodou. Ale aj ostatné časti tohto ohybu bývalej rieky sú položené nízko, v priehlbine sa väčšina plodín neujme. Podľa svedectva starých máp už pár storočí je obhospodarovaný iným spôsobom, než okolie, vďaka čomu sa zachoval pôvodný tvar ramena.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Stovky, možno skôr tisíce rosničiek sa vyvinuli v depresii naplnenej vodou o veľkosti futbalového ihriska v obci Sap. Je to pekný príklad toho, ako môžu zvyšky bývalých vodných tokov slúžiť ako miniatúrne centrá biodiverzity aj uprostred sídiel. Dominantnou rastlinou je tu vrbica vŕbolistá a jej hustý porast poskytuje ideálne prostredie aj pre iné druhy. Vo výške kvetov rastliny sa zdržiavalo viac druhov čmeliakov, včiel, múch, pestríc, vážok a lienok. Nižšie na jej stonkách a listoch sa boli malé rosničky v mimoriadne vysokej hustote. Jediný rastlinný druh môže poskytnúť vynikajúce podmienky pre množstvo živočíšnych druhov, ktoré medzi sebou veľmi pekne rozdeľujú priestor. A taký vlhký biotop, poskytujúci sviežu mikroklímu nie je posledná vec uprostred dediny, v podmienkach čoraz suchšej klímy.
Na ceste spájajúcej Mad a Dolný Bar alebo po ceste č. 63 medzi Dolným Barom a Dolným Štálom si v krajine možno nič zvláštne nevšimnete. Avšak pri pohľade zhora, ako sa svet rozširuje, rovinatá krajina sa stáva veľmi rôznorodou. Hneď uvidíte, že jedna formácia úplne dominuje a definuje okolie. Bývalá rieka v tejto časti niesla pomenovanie Hann (Han). Jej zalesnená a krovitá línia, bohatá na rákosie sa vlní v širokej línii. Je to jedna z najvýraznejších kedysi existujúcich riek Žitného ostrova. Bývalá vodná a terajšia asfaltová cesta sa pretínajú pred Dolným Štálom, tu môže nahliadnuť do skrýše tej prvej hoci aj povrchný pozorovateľ.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Stovky, možno skôr tisíce rosničiek sa vyvinuli v depresii naplnenej vodou o veľkosti futbalového ihriska v obci Sap. Je to pekný príklad toho, ako môžu zvyšky bývalých vodných tokov slúžiť ako miniatúrne centrá biodiverzity aj uprostred sídiel. Dominantnou rastlinou je tu vrbica vŕbolistá a jej hustý porast poskytuje ideálne prostredie aj pre iné druhy. Vo výške kvetov rastliny sa zdržiavalo viac druhov čmeliakov, včiel, múch, pestríc, vážok a lienok. Nižšie na jej stonkách a listoch sa boli malé rosničky v mimoriadne vysokej hustote. Jediný rastlinný druh môže poskytnúť vynikajúce podmienky pre množstvo živočíšnych druhov, ktoré medzi sebou veľmi pekne rozdeľujú priestor. A taký vlhký biotop, poskytujúci sviežu mikroklímu nie je posledná vec uprostred dediny, v podmienkach čoraz suchšej klímy.
Fotografia niekdajšieho ramena Dunaja vedľa obce Vrakúň v nás možno prebudí dôležitosť prinavrátenia života do poľnohospodárskej krajiny, ak chceme žiť v rôznorodom, bohatom životnom prostredí. Revitalizácia malých častí krajiny je jednou z ciest, ako aspoň sčasti dosiahnuť pôvodné druhové bohatstvo v človekom pozmenenej krajine.
Vo vode jazera neďaleko lokality Konopiská pri obci Vrakúň sa zrkadlia búrlivé mraky. Pre živočíchy predstavuje jazero malý ostrov, oázu pokoja v kultúrnej krajine. Na jeho vodu a padnuté kmene sadajú vodné vtáky, staršie a bobrom obhryzené stromy na jeho brehu obsadzujú ďatlovité a iné lesné operence, v kríkoch na jeho okraji sa skrýva srnčia zver. Obklopuje ho rozmerné kukuričné pole, nutrie z neho očividne majú osoh – pravidelne chodia von požierať úrodu.
Na ceste spájajúcej Mad a Dolný Bar alebo po ceste č. 63 medzi Dolným Barom a Dolným Štálom si v krajine možno nič zvláštne nevšimnete. Avšak pri pohľade zhora, ako sa svet rozširuje, rovinatá krajina sa stáva veľmi rôznorodou. Hneď uvidíte, že jedna formácia úplne dominuje a definuje okolie. Bývalá rieka v tejto časti niesla pomenovanie Hann (Han). Jej zalesnená a krovitá línia, bohatá na rákosie sa vlní v širokej línii. Je to jedna z najvýraznejších kedysi existujúcich riek Žitného ostrova. Bývalá vodná a terajšia asfaltová cesta sa pretínajú pred Dolným Štálom, tu môže nahliadnuť do skrýše tej prvej hoci aj povrchný pozorovateľ.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Stovky, možno skôr tisíce rosničiek sa vyvinuli v depresii naplnenej vodou o veľkosti futbalového ihriska v obci Sap. Je to pekný príklad toho, ako môžu zvyšky bývalých vodných tokov slúžiť ako miniatúrne centrá biodiverzity aj uprostred sídiel. Dominantnou rastlinou je tu vrbica vŕbolistá a jej hustý porast poskytuje ideálne prostredie aj pre iné druhy. Vo výške kvetov rastliny sa zdržiavalo viac druhov čmeliakov, včiel, múch, pestríc, vážok a lienok. Nižšie na jej stonkách a listoch sa boli malé rosničky v mimoriadne vysokej hustote. Jediný rastlinný druh môže poskytnúť vynikajúce podmienky pre množstvo živočíšnych druhov, ktoré medzi sebou veľmi pekne rozdeľujú priestor. A taký vlhký biotop, poskytujúci sviežu mikroklímu nie je posledná vec uprostred dediny, v podmienkach čoraz suchšej klímy.
Fotografia niekdajšieho ramena Dunaja vedľa obce Vrakúň v nás možno prebudí dôležitosť prinavrátenia života do poľnohospodárskej krajiny, ak chceme žiť v rôznorodom, bohatom životnom prostredí. Revitalizácia malých častí krajiny je jednou z ciest, ako aspoň sčasti dosiahnuť pôvodné druhové bohatstvo v človekom pozmenenej krajine.
V chotári mojej obce Vrakúň, v okolí lokality Konopiská, sa nachádza jazierko, ukryté medzi stromami. Vidno ho aj na fotke, modrie sa na ľavej strane. Podľa mojich spomienok z detstva bolo najvzdialenejším bodom mojich potuliek, mojim koncom sveta, osmelil som sa len potiaľ. Iba pohľad zhora ukáže, že v skutočnosti je nahĺbšou časťou bývalého mŕtveho ramena, a je takmer vždy naplnené vodou. Ale aj ostatné časti tohto ohybu bývalej rieky sú položené nízko, v priehlbine sa väčšina plodín neujme. Podľa svedectva starých máp už pár storočí je obhospodarovaný iným spôsobom, než okolie, vďaka čomu sa zachoval pôvodný tvar ramena.
Na ceste spájajúcej Mad a Dolný Bar alebo po ceste č. 63 medzi Dolným Barom a Dolným Štálom si v krajine možno nič zvláštne nevšimnete. Avšak pri pohľade zhora, ako sa svet rozširuje, rovinatá krajina sa stáva veľmi rôznorodou. Hneď uvidíte, že jedna formácia úplne dominuje a definuje okolie. Bývalá rieka v tejto časti niesla pomenovanie Hann (Han). Jej zalesnená a krovitá línia, bohatá na rákosie sa vlní v širokej línii. Je to jedna z najvýraznejších kedysi existujúcich riek Žitného ostrova. Bývalá vodná a terajšia asfaltová cesta sa pretínajú pred Dolným Štálom, tu môže nahliadnuť do skrýše tej prvej hoci aj povrchný pozorovateľ.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Na ceste spájajúcej Mad a Dolný Bar alebo po ceste č. 63 medzi Dolným Barom a Dolným Štálom si v krajine možno nič zvláštne nevšimnete. Avšak pri pohľade zhora, ako sa svet rozširuje, rovinatá krajina sa stáva veľmi rôznorodou. Hneď uvidíte, že jedna formácia úplne dominuje a definuje okolie. Bývalá rieka v tejto časti niesla pomenovanie Hann (Han). Jej zalesnená a krovitá línia, bohatá na rákosie sa vlní v širokej línii. Je to jedna z najvýraznejších kedysi existujúcich riek Žitného ostrova. Bývalá vodná a terajšia asfaltová cesta sa pretínajú pred Dolným Štálom, tu môže nahliadnuť do skrýše tej prvej hoci aj povrchný pozorovateľ.
Stovky, možno skôr tisíce rosničiek sa vyvinuli v depresii naplnenej vodou o veľkosti futbalového ihriska v obci Sap. Je to pekný príklad toho, ako môžu zvyšky bývalých vodných tokov slúžiť ako miniatúrne centrá biodiverzity aj uprostred sídiel. Dominantnou rastlinou je tu vrbica vŕbolistá a jej hustý porast poskytuje ideálne prostredie aj pre iné druhy. Vo výške kvetov rastliny sa zdržiavalo viac druhov čmeliakov, včiel, múch, pestríc, vážok a lienok. Nižšie na jej stonkách a listoch sa boli malé rosničky v mimoriadne vysokej hustote. Jediný rastlinný druh môže poskytnúť vynikajúce podmienky pre množstvo živočíšnych druhov, ktoré medzi sebou veľmi pekne rozdeľujú priestor. A taký vlhký biotop, poskytujúci sviežu mikroklímu nie je posledná vec uprostred dediny, v podmienkach čoraz suchšej klímy.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Na ceste spájajúcej Mad a Dolný Bar alebo po ceste č. 63 medzi Dolným Barom a Dolným Štálom si v krajine možno nič zvláštne nevšimnete. Avšak pri pohľade zhora, ako sa svet rozširuje, rovinatá krajina sa stáva veľmi rôznorodou. Hneď uvidíte, že jedna formácia úplne dominuje a definuje okolie. Bývalá rieka v tejto časti niesla pomenovanie Hann (Han). Jej zalesnená a krovitá línia, bohatá na rákosie sa vlní v širokej línii. Je to jedna z najvýraznejších kedysi existujúcich riek Žitného ostrova. Bývalá vodná a terajšia asfaltová cesta sa pretínajú pred Dolným Štálom, tu môže nahliadnuť do skrýše tej prvej hoci aj povrchný pozorovateľ.
Toto suché koryto sa vinie kilometre ďaleko v zasneženej krajine Žitného ostrova pri zrodení Klátovského ramena, v blízkosti jeho prameňov. Celú jeho stopu nie je možné zabrať jednou fotografiou, ale možno aj srnce, zdržiavajúce sa na niekdajšom brehu jeho vlniacich sa meandrov dobre znázorňujú jeho impozantné rozmery.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Na ceste spájajúcej Mad a Dolný Bar alebo po ceste č. 63 medzi Dolným Barom a Dolným Štálom si v krajine možno nič zvláštne nevšimnete. Avšak pri pohľade zhora, ako sa svet rozširuje, rovinatá krajina sa stáva veľmi rôznorodou. Hneď uvidíte, že jedna formácia úplne dominuje a definuje okolie. Bývalá rieka v tejto časti niesla pomenovanie Hann (Han). Jej zalesnená a krovitá línia, bohatá na rákosie sa vlní v širokej línii. Je to jedna z najvýraznejších kedysi existujúcich riek Žitného ostrova. Bývalá vodná a terajšia asfaltová cesta sa pretínajú pred Dolným Štálom, tu môže nahliadnuť do skrýše tej prvej hoci aj povrchný pozorovateľ.
V chotári mojej obce Vrakúň, v okolí lokality Konopiská, sa nachádza jazierko, ukryté medzi stromami. Vidno ho aj na fotke, modrie sa na ľavej strane. Podľa mojich spomienok z detstva bolo najvzdialenejším bodom mojich potuliek, mojim koncom sveta, osmelil som sa len potiaľ. Iba pohľad zhora ukáže, že v skutočnosti je nahĺbšou časťou bývalého mŕtveho ramena, a je takmer vždy naplnené vodou. Ale aj ostatné časti tohto ohybu bývalej rieky sú položené nízko, v priehlbine sa väčšina plodín neujme. Podľa svedectva starých máp už pár storočí je obhospodarovaný iným spôsobom, než okolie, vďaka čomu sa zachoval pôvodný tvar ramena.
Stovky, možno skôr tisíce rosničiek sa vyvinuli v depresii naplnenej vodou o veľkosti futbalového ihriska v obci Sap. Je to pekný príklad toho, ako môžu zvyšky bývalých vodných tokov slúžiť ako miniatúrne centrá biodiverzity aj uprostred sídiel. Dominantnou rastlinou je tu vrbica vŕbolistá a jej hustý porast poskytuje ideálne prostredie aj pre iné druhy. Vo výške kvetov rastliny sa zdržiavalo viac druhov čmeliakov, včiel, múch, pestríc, vážok a lienok. Nižšie na jej stonkách a listoch sa boli malé rosničky v mimoriadne vysokej hustote. Jediný rastlinný druh môže poskytnúť vynikajúce podmienky pre množstvo živočíšnych druhov, ktoré medzi sebou veľmi pekne rozdeľujú priestor. A taký vlhký biotop, poskytujúci sviežu mikroklímu nie je posledná vec uprostred dediny, v podmienkach čoraz suchšej klímy.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Toto suché koryto sa vinie kilometre ďaleko v zasneženej krajine Žitného ostrova pri zrodení Klátovského ramena, v blízkosti jeho prameňov. Celú jeho stopu nie je možné zabrať jednou fotografiou, ale možno aj srnce, zdržiavajúce sa na niekdajšom brehu jeho vlniacich sa meandrov dobre znázorňujú jeho impozantné rozmery.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Vo vode jazera neďaleko lokality Konopiská pri obci Vrakúň sa zrkadlia búrlivé mraky. Pre živočíchy predstavuje jazero malý ostrov, oázu pokoja v kultúrnej krajine. Na jeho vodu a padnuté kmene sadajú vodné vtáky, staršie a bobrom obhryzené stromy na jeho brehu obsadzujú ďatlovité a iné lesné operence, v kríkoch na jeho okraji sa skrýva srnčia zver. Obklopuje ho rozmerné kukuričné pole, nutrie z neho očividne majú osoh – pravidelne chodia von požierať úrodu.
Na ceste spájajúcej Mad a Dolný Bar alebo po ceste č. 63 medzi Dolným Barom a Dolným Štálom si v krajine možno nič zvláštne nevšimnete. Avšak pri pohľade zhora, ako sa svet rozširuje, rovinatá krajina sa stáva veľmi rôznorodou. Hneď uvidíte, že jedna formácia úplne dominuje a definuje okolie. Bývalá rieka v tejto časti niesla pomenovanie Hann (Han). Jej zalesnená a krovitá línia, bohatá na rákosie sa vlní v širokej línii. Je to jedna z najvýraznejších kedysi existujúcich riek Žitného ostrova. Bývalá vodná a terajšia asfaltová cesta sa pretínajú pred Dolným Štálom, tu môže nahliadnuť do skrýše tej prvej hoci aj povrchný pozorovateľ.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Stovky, možno skôr tisíce rosničiek sa vyvinuli v depresii naplnenej vodou o veľkosti futbalového ihriska v obci Sap. Je to pekný príklad toho, ako môžu zvyšky bývalých vodných tokov slúžiť ako miniatúrne centrá biodiverzity aj uprostred sídiel. Dominantnou rastlinou je tu vrbica vŕbolistá a jej hustý porast poskytuje ideálne prostredie aj pre iné druhy. Vo výške kvetov rastliny sa zdržiavalo viac druhov čmeliakov, včiel, múch, pestríc, vážok a lienok. Nižšie na jej stonkách a listoch sa boli malé rosničky v mimoriadne vysokej hustote. Jediný rastlinný druh môže poskytnúť vynikajúce podmienky pre množstvo živočíšnych druhov, ktoré medzi sebou veľmi pekne rozdeľujú priestor. A taký vlhký biotop, poskytujúci sviežu mikroklímu nie je posledná vec uprostred dediny, v podmienkach čoraz suchšej klímy.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Na ceste spájajúcej Mad a Dolný Bar alebo po ceste č. 63 medzi Dolným Barom a Dolným Štálom si v krajine možno nič zvláštne nevšimnete. Avšak pri pohľade zhora, ako sa svet rozširuje, rovinatá krajina sa stáva veľmi rôznorodou. Hneď uvidíte, že jedna formácia úplne dominuje a definuje okolie. Bývalá rieka v tejto časti niesla pomenovanie Hann (Han). Jej zalesnená a krovitá línia, bohatá na rákosie sa vlní v širokej línii. Je to jedna z najvýraznejších kedysi existujúcich riek Žitného ostrova. Bývalá vodná a terajšia asfaltová cesta sa pretínajú pred Dolným Štálom, tu môže nahliadnuť do skrýše tej prvej hoci aj povrchný pozorovateľ.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.
Bez vody, kľukatia sa Žitným ostrovom. Bez mena, možno ho ani nikdy nemali. Bez života, ten bol ukončený človekom niekedy dávno. Niekdajšie, teraz už naozaj mŕtve ramená Dunaja. Na ich mieste obilie, pretínajú ich vozovky, rastú na nich stromy. Ale celkom zahladiť ich stopy sa nepodarilo. Ich nemé posolstvo je mátožné. Vťahujú ma do svojej tragickej atmosféry.
Stovky, možno skôr tisíce rosničiek sa vyvinuli v depresii naplnenej vodou o veľkosti futbalového ihriska v obci Sap. Je to pekný príklad toho, ako môžu zvyšky bývalých vodných tokov slúžiť ako miniatúrne centrá biodiverzity aj uprostred sídiel. Dominantnou rastlinou je tu vrbica vŕbolistá a jej hustý porast poskytuje ideálne prostredie aj pre iné druhy. Vo výške kvetov rastliny sa zdržiavalo viac druhov čmeliakov, včiel, múch, pestríc, vážok a lienok. Nižšie na jej stonkách a listoch sa boli malé rosničky v mimoriadne vysokej hustote. Jediný rastlinný druh môže poskytnúť vynikajúce podmienky pre množstvo živočíšnych druhov, ktoré medzi sebou veľmi pekne rozdeľujú priestor. A taký vlhký biotop, poskytujúci sviežu mikroklímu nie je posledná vec uprostred dediny, v podmienkach čoraz suchšej klímy.
Bývalé rieky Medzičilizia sú dnes ostrovmi v poľnohospodárskej krajine južne od Milinovíc a severne od obce Baloň. Tieto zachovalé riečne meandre s trstinou, kríkmi a stromami sú veľmi dôležitými a druhovo bohatými biotopmi už len pre svoje obrovské rozmery. Ich právo na existenciu je nespochybniteľné, pretože sú hotovým pokladom. Ich budúcnosť je o to neistejšia, lebo v nich nedokážeme vidieť hodnotu. Kým kedysi boli rieky prirodzenými súčasťami krajiny, s ktorými ľudia vedeli spolunažívať, dnes je existencia ich pozostatkov neistá, keďže skôr stoja v ceste ľudskému záujmu. Je znepokojujúce, že vysychanie životného prostredia a túžba po ornej pôde ich skôr či neskôr ľahko môže zmazať zo zemského povrchu.