apríl 2020 – Paths of light: Nature Photography by Peter Fodor

Kunka červenobruchá (Bombina bombina), Žitný ostrov

Hor sa na jar!

Kunky červenobruché vyliezajú von zo svojho zimoviska, z hlbokého bahna a zohrievajú si stuhnuté údy prvými teplými jarnými lúčmi. Na jeseň sa hromadne sťahovali na vhodné miesta suchého dna jazera, aby sa zahrabali pod zem, odkiaľ sa po zime pudovo vyberú smerom k najbližšej vode.

Kunka červenobruchá (Bombina bombina), Žitný ostrov

Procesy odohrávajúce sa pod zemou sú pre nás väčšinou nedosiahnuteľné, neviditeľné, nehmatateľné. Toto pochmúrne prostredie bolo vždy trochu opradené tajomstvom. Že v skutočnosti je tento živel životodarcom a ochrancom, si uvedomíme až vtedy, keď budiace procesy jari dajú veľký strkanec živočíchom, žijúcim pod zemou.

Niekde vo forme živín. Najzjavnejším príkladom toho je klíčenie rastlín. Iným ponúka úkryt v nevľúdnom období roka – tak napríklad článkonožcom, obojživelníkom, plazom. Veľká časť našich žiab nachádza pre zimou a mrazom útočisko práve v bahne. Táto zimný úkryt je hibernákulum.

Kunka červenobruchá (Bombina bombina), Žitný ostrov

Hibernácia je bezvedomý stav, znamená drastické zníženie životných funkcií, zmrazenosť. A úplnú bezmocnosť voči nepriateľom, takže podzemná skrýša aj z tohto pohľadu chráni šípkovoruženkový spánok malých živočíchov. Z čoho ich prebudí až bozk jari.

Od toho času sú ochrancami už skôr oni. Síce iba u málo ľudí prebúdzajú sympatie, ich prínos ešte aj pre nás je obrovský. Vzhľadom na ich pozíciu v potravinovom reťazci bránia premnoženiu ohromného množstva hmyzu, v trópoch preukázateľne pomáhajú potláčať maláriu, ich kožné výlučky sú použiteľné pri liečení chorôb.

Kunka červenobruchá (Bombina bombina), Žitný ostrov

Sú dôležitým bioindikátorom čistoty prostredia, sú nadmerne citlivé, ako prvé signalizujú, ak niečo nie je v poriadku. Ich koža totiž nie je ochrannou schránkou, je priepustná oveľa viac, než napríklad naša. Toto je zároveň aj ich krížom, lebo pri nedostatku vody ľahšie vysychajú, pri znečistení sa ľahšie otrávia.

Kunka červenobruchá (Bombina bombina), Žitný ostrov

V celosvetovom meradle majú tendenciu (vy)hynúť, hoci u nás je tento proces zatiaľ menej badateľný. Vo svetle vyššie uvedených, nie je na škodu sledovať ich, a ešte viac – dbať na nich.

Chochlačka dutá (Corydalis cava), Žitný ostrov

Stálosť v zmenách

Jar prichádza do lesa blízko môjho domova. Týždne medzi odmäkom a rozpukom korún stromov, sotva pár mesiacov, kedy geofyty rozbaľujú svoje bytie. Čas rozkvetu scíl, fialiek a chochlačiek.

Scila dvojlistá (Scilla bifolia), Žitný ostrov

Kadekoľvek som chodil, jeho atmosféru nemohlo nič prekonať. Je mi najmilšia, veď jej svetlá, vône, hlasy boli do mojej pamäti nezmazateľne vryté detstvom. Znovuzrodenie, každým rokom sa vracajúce. Zmena, každoročne stála. Vo svojej stálosti sa meniaci zázrak.

Scila dvojlistá (Scilla bifolia), Žitný ostrov

V hnedom opadanom lístí sa plazí zelený brečtan. Prvé, svieže zelené steblá trávy prerastajú cez vrstvu padnutých listov. Hoci ich výhonky sú mäkké, ich túžba po svetle je tak silná, že nič im nemôže stáť v ceste, počas rastu sa doslova prepichnú cez listy. Prispejú tak k rýchlejšiemu rozkladu, zamiešaniu do pôdy.

Zubovník šupinatý (Lathraea squamaria), Žitný ostrov

Aj kvety sú medzi prvými, čo si užijú jarné svetlo. Uspokoja sa so stále šikmými, avšak už ohrievajúcimi lúčmi slnka. Čas pekne rozloží ich kvitnutie vo svojom priestore. Prvé sú scily a fialky, ich modrasto-fialová vnesie prvé farby do lesa. Ich skromné rozmery postupne pripravujú naše oči na neskorší bujarý rozkvet. Lebo ku koncu kvitnutia týchto drobcov začínajú rozkvitať, naťahovať sa kvety chochlačiek. Ich purpurovo-biely koberec je veľavravným znakom bohatstva lesnej pôdy, významu popadaných listov a konárov.

Chochlačka dutá (Corydalis cava), Žitný ostrov

Pozorujem pohyb svetelných lúčov po opadanom lístí, tieň kmeňov stromov prechádzajúci po kvetoch počas dňa. Akoby pripomínanie blížiaceho sa konca svetlých dní, Veľkého tieňa, čo prinesie hustá koruna. Ale aj životnosť masy zelených listov je konečná a bude prospešná lesu po svojej smrti, lebo o rok bude garanciou nového začiatku.

Aj zvuky sú budiace. Začínajúce sa čvirikanie vtákov, tiché bzučanie dotvára zážitok z čerstvého slnečného svitu. Pre čmeliaky je prvá pastvina práve tu, pod lesom. Často jediná. Aj oni sú medzi porazenými v expanzii človeka.

Zubovník šupinatý (Lathraea squamaria), Žitný ostrov

Tam ďalej, v najteplejšom kúte lesa, prebieha iný boj. Zubovník prekvitá v ružovom, ale pod rúškom nevinnosti, v opadanom lístí sa upína na korene stromov a parazitujúc na nich ich oberá o životodarnú silu.

Áno, každý prežíva tak, ako len vie.

Chochlačka dutá (Corydalis cava), Žitný ostrov

Aj geofyty, síce po čase zmiznú z povrchu zemského, horná časť ich tela zvädne, ale jeho látky sa presťahujú do podzemných zásobovacích orgánov – do cibúľ, hľúz, ryzóm. Aby predriemajúc takmer celý rok, mohli prekvitať opäť na budúcu jar.